Sme krásny

2. února 2013 v 23:22
Ja som nikdy nechápala keď niekto povedal vetu: "Si krásna taká aká si" Nevedela som prečo to vraví, veď keď niekto nieje pekný, tak pekný nieje, a nemôže sa cítiť krásnym len s tým aký je vo vnútri. No teraz som spätne myslela. Od začiatku nového roka som život začala vnímať ako nikdy pred tým, akoby som vošla do novej fázi, akoby som dospela. Nikdy som sa takto necítila. Vždy som mala nejaké problémy, či už išlo o školu, nejaké nezmyselné hádky alebo moje trápne komplexy, ktoré len zhoršovali náladu nielen mne, ale aj môjmu okoliu. Nikdy som si neuvedomila v čom spočíva skutočná krása človeka. Keď stretnete človeka na ulici, prvé čo si všimnete je postava, ďalšie je tvár, a vlasy. Prečo? Toto všetko nám dal Boh aby sme sa navzájom vedeli spoznávať. No skutočné poznanie prichádza keď človeka začnete spoznávať konverzáciou. Záčinate spoznávať aký človek je. Kto ten človek je. Máte ho radi, nie pre výzor, ale preto aký je. Ak máš problém sám so sebou a so svojím vonkajším vzhladom, skús spoznať sám seba. Niekedy si myšlienky zrovnaj v hlave. Skús spoznávať kto naozaj si, kto máš byť a kým si od začiatku, ale ty to nevieš, pretože si zaslepený obrazom, ktorý vidia ludia čo ťa vidia po prvý krát. Zovňajšok. Ale to nieje to najdôležitejšie. Najdôležitejšie sú životné hodnoty. Boh nám dal city preto aby sme milovali, a výzor preto aby sme na ulici spoznali človeka ktorého milujeme a nie preto aby sme milovali výzor..
 

Čo by mal každý pochopiť

5. ledna 2013 v 14:24 | Nikol
Skúsme sa zamyslieť nad tým ako väčšina ludí vníma život. Niektorý ludia život milujú nechcú zomrieť, žijú ho naplno a najviac ako sa dá, no niektorý ani nevedia že žijú, robia čo musia, robia čo nechcú, a potom vravia aký je život pochmúrny a nudný. Vôbec to nechápem. sme tu, aby sme ten život žili najviac ako sa dá, nepremárnili ani jednu sekundu a aby sa náš život nestal rutinou. Niektorí totiž potrebujú pochopiť že sme tu neni len tak. Každý by si mal vo svojom živote nájsť ciel a ísť za ním. Nikdy sa nepozerať späť pretože to čo už bolo, v živote nevrátime späť. Musím sa priznať že som len 14 ročné decko ktoré sedí za počítačom a ťuká do klávesnice. Ale možno som ten život pochopila lepšie ako väčšina dospelích ľudí ktorí ešte vôbec, ale vôbec nevedia o čom tento život je. Možno sa mi to lahko hovorí, ja viem. Ja som si ešte poriadne ničím neprešla. Ale myslím že dostatočne vela ludí žije svoj život naplno, tak keď to dokázali oni, prečo by sme to nemali dokázať mi? Sme ľudia tak žime tak aby sa na nás po smrti nikdy nezabudlo. Niektorí už mladí sa snažia zabiť. Ja to raz nechápem. Prečo by sa mal 30, 25 alebo už 16 ročný mladý človek chcieť zabiť? Neviem či to viem presne ale mám taký pocit že je to tým že tí ludia už nevedia čo zo životom. Ale prečo? Pretože už nemajú žiadne ciele! Nevedia ako ďalej a prečo tu byť. Ja mám velké sny a každý mi vraví že som na to ešte mladá aby som mala také sny a presne jasný obraz mojej budúcnosti. Ja viem, že to čo chcem robiť sa nepodarí každému, ale keď sa to už niekomu podarilo, dokážem to aj ja! Áno mám len 14, ale ja viem čo chcem robiť! A budem za to bojovať už od tohoto veku. Aspom môj život niečo dôležité nápĺňa. Cítim sa byť každé ráno sebaistejšia a každý deň viac verím. Skúste si aj vy dať nejaký životný ciel, čo ešte splniť, aby sa aj váš život nestal rutinou.


Kam dál

Reklama